Jdi na obsah Jdi na menu
 


Ej, zaspievaj si duša moja mladá

3. 9. 2006

Ej, zaspievaj si duša moja mladá

ako ti radosť húdla,
otvor že sa mi srdce horúce,
veď z tvojej krvi tieto verše skladám,
Veď každé slovo letiace mi z hrdla,
predriapalo sa cez srdce!

Jak horský prúd sa vzpína moja láska,
zhrdená, ale neponížená.
Nátura moja dravá, chlapská
tým viac sa vzpína z nadšenia.

Nadšenie šibe z dávnych mojich žiaľov,
jak srdce v peci hrude dupčí si.
Zdvihnem ho nad váš blahobytný válov,
kupčíci!

Videl som stovky vašich zbožných tvárí,
čo nad bruchami v masti plávali;
boh nežil v srdciach,
stál len na oltári:
ta ste sa za ním načahovali.

Slintali ste mu svoju lásku čistú
a slzou ľútosti vám blískal zrak,
no keď vykradli ste vrecká bratov v Kristu,
aj jemu zízali ste do vrecák.

A keďže raj sa skrýva v netuzemskej diali,
blížnym ste riadny pripravili pôst.
Kým na uliciach hladný chlapi stáli,
vy ste do vlastných detí očkovali
parfumovanú predajnosť.

Hustol váš strach, jak salón keď sa šerí,
opúšťali ste svoje tváre, ospalí,
no vyplašený z driemot nasýtenej zveri,
za klavírom vám bledo kvitli dcéry
a smútok svojej triedy brnkali.

Aj steny izieb každým dychom vsiakli
pod ornamenty vaše strašné sny,
veď lebkami vám rachotili rakvy,
keď ste si šušotali: Už len o pár dní...

Už sa to chystá...Hľadte, už mi šupí...
Už pre vieru (a pre náš tučný zisk)
zas budú padať bomby ako krúpy
do predvčerajších spálenísk.

Nuž v mene mŕtvych, bezrukých a slepých,
čo ešte mohli v plnom šťastí žiť,
ja preklínam váš hnusný prepych,
akže ho treba krvou zaplatiť!

Ach kade som to chodil? V akom prúde
sa ku mne zdvihli vlny zbahnené
a ošpliechali moje srdce hrdé?
Raz ma to srdce súdiť bude,
jeho krv, jeho búšenie!

Že vo veršoch, kde slepé žiale sídlia,
do perín pohodlíčka vložený
jak nanič karty poskladal som krídla-
a zaľúbil sa do ženy.

No kým som bol ja čoraz bezmocnejší,
jej prelietol čas lásky, po ktorom
sa taký prípad jednoducho rieši:
keďže je fádne chodiť vždy len peši,
na aute ušla z doktorom.

A ja svoj talent výbušný a prudký,
ktorým sa k čistým srdciam prehryziem,
drobil som zatiaľ na znudené smútky,
otŕčal vetchú bielizeň.

V citíkoch som sa rýpal ako v nose,
kým všeličo sa vôkol zmenilo,
a zatiaľ čvachtalo sa v poetickom sóse
stádo sterilných géniov.

Obliekali sa skvostne- do papiera,
papier bol flajstrom na ich slávu vratkú,
až tlačiarenskou farbou páchli doktorí;
o transmisie šúchali si perá
a miesto sŕc im v každom treťom riadku
vrčali papierové traktory.

A aby znásobili básnický svoj účin,
nuž s každým takým traktoríkom rúčim
po redakciách krútili sa obratne.
Ej, reku, tu sa verše písať nenaučím-
ba ani orať nie.

Jak smädný pútnik, čo sa domov vracia,
som vtedy z tvojej tváre zjazvenej
vyčítal,kde sú túžby, sny a práca,
Slovensko moje, moje vzkriesenie.

Videl som, ako nad hrobami otcov,
nad krvou sfiškálenej slobody,
ned celou tvojou bezútešnou nocou
červené slnko vychodí.

Jak explodujú kyticami svetiel
oblohy fabrík, cvalom bežiacich,
aká sa to tu rozpútala meteľ,
až zasekáva dych!

A keď som plakal karhajúc sa prísne
za slzy, čo len vlažných nepália,
k vám, sokolíci práce, v šachtách mysle
sa moja živá láska trepala.

Milujem vás a tým, čo veky hnijú
pri mastnom hrnci smelo stúpim naň:
za vás a proti nim chcem tasiť poéziu,
najlepšiu svoju zbraň!

Nuž teda dvýham verše ani šable
na ich jed, na ich skryté zúrenie,
a hoc mi ešte duša v žiali ziabne
(a telo pri nej v izbe nevykúrenenej),

už vidím, že raz všetky žiale zmiznú,
už vidím žiariť v hĺbke svojich snov,
v slnečnej diaľke komunizmu
zbratanie národov.

Ja teda v noci vstávam, striasajúc sa mátoh,
šialených škriatkov chvíle,sĺz a bludičiek
a kladúc na zem starý vandrovnícky batoh,
opieram si oň hlavu ako budíček.

Slovensko!!!
Nervózny úľ mi bzučí pod lebečnou kosťou,
tak ako v lebkách fabrík bzučia tvoje turbíny.

A ja sa výtam s pravdivejšou budúcnosťou,
pretože moje srdce musí
tĺcť nad všetkým, čo sa mu hnusí,
a odvracať sa od špiny.

A hľa, už rastie naša mladá nádej,
ale kým celkom zakvitne ten štep,
do tvrdých rúk vám tvrdé verše kladiem,
jak vy mne do mäkkých svoj mäkký chlieb.

Tak precitnuvší z hanebného spánku
o vaše srdcia idem hrať;
mám svoju celú smelú lásku v banku,
nejbezpečnejší vklad.

Ej zaspievaj si duša moja mladá,
ako ti radosť húdla,
otvor že sa mi, srdce horúce,
veď s tvojej krvi tieto verše skladám,
veď každé slovo letiace mi z hrdla,
predriapalo sa cez srdce.

Slovensko moje, vlasť, ty perla perál,
plameňom krvi, čo mi šľahá z ciev,
i láskou, ktorú srdcom som si zmeral,
rozpaľujem svoj hrdý, šťastný spev!
 





 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Can you copse the influence

(AeffildWhemi, 8. 10. 2018 0:24)

Pression arterielle est comment calleux votre sang pousse contre les parois de vos arteres lorsque votre coeur sentiment pompe le sang. Arteres sont les tubes qui transportent prendre offre sang loin de votre coeur. Chaque set votre manque de sensibilite bat, il pompe le sang a tous egards vos arteres a la vacances de votre corps.
https://www.cialispascherfr24.com/acheter-cialis-pharmacie-jean/

Natural Ways to Mark down Blood Pressure

(AArongonee, 23. 7. 2018 23:03)

Pression arterielle est comment calleux votre sang pousse contre les parois de vos arteres lorsque votre coeur sentiment pompe le sang. Arteres sont les tubes qui transportent perseverent b gerer offre sang loin de votre coeur. Chaque culture votre moelle bat, il pompe le sang a tous egards vos arteres a la flanerie de votre corps.
https://www.cialispascherfr24.com/cialis-prix-sans-ordonnance/