Posledný výdych
Cítim tvoje pery ako nikdy pred tým.
Ležíme spolu na lúke, kde okrem nás je len ticho, a to neruší.
Držíš ma nežne v náručí a vravíš to, čo nehovorí hocikto.
Slnko nám bude svetkom a poľné kvety našim ochrancom.
Lebo dnešný deň je ten, na ktorý sa nezabúda.snívam o ňom ešte mnohé noci, no raz keď sa zobudím, zistím, že ležíš vedľa mňa na mokrej poľnej ceste v kaluži krvy a padajú na nás mokré kvapky dažďa.
S posledných síl zodvihnem sa a ruky sťa by z olova, zdvihnú z blata tvoje bezvládne telo.
Po chvíli ale padáme obaja k zemi a nikto už nám nepomôže.
Nechať ťa lesu a napospas divej zvery, odomňa bolo by kruté. Zostávam preto s tebou v noci studenej a tmavej.
Zobudím sa a vidím krásnu lúku, plnú poľných kvetov. Vari by to bol zas len sen?
No v tom zbadám ťa a z očí mi vyhŕknu slzy.priniesom sma až sem,ked´ ja už som nevládala a teraz si len bezvládnym telom, ktoré sa obetovlao za našu lásku.
krasne a smutne
(elis, 7. 9. 2007 16:10)