Nemožné zaspať
Zlé pocity zvierajú mi hruď,
keď musíš nadránom vypadnút.
Strhne sa zo sna,
posledný bozk,
mávnutie rukou,
plní ma zlosť.
Len letmí dotyk,
zavrú sa dvere,
cvaknutie zámku,
ruka sa chveje.
Len chtivé pery,
žmurknutie očí,
zovreté päste,
slza tvár zmočí.
Pálčivá bolesť,
od nôh sa tlačí,
bodaví chlad a
strach ma vyplní.
Túžobný pohľad,
psychika končí,
trasie sa telo,
bojí sa noci.
Zrazu tu nie je,
prázdnotou dýcham,
vnútro sa chveje,
vietor zafúka.
Cesta ho vedie
v mrazivých mukách
svedomie chce sa,
prebíjať dnuká.
Len mesiac hreje,
chladnými lúčmi,
smútok a tma,
ďalej ísť núti.
Skrútená sedím,
bojím sa myslieť,
modlidba zaňho,
do ciela príde.
Srdce mi zviera,
mučivá túžba,
sebecká chcem byť,
raz nám to víde...
Komentáře
Přehled komentářů
Veľmi zaujímavá báseň. No láska je krásna vždy...
www.juraj.estranky.sk
Ahoj neznama
(Juraj, 2. 8. 2010 2:34)