láska je hádanka
Láska je hádanka, ktorú dám ti ráno a večer mi na ňu nesieš odpoveď. Čakala som niečo iné... zaľúbené slová. No z tvojich úst vychádza smútok. Prišiel si sa rozlúčiť.
Už navždy.
Zrazu mi vyletí ruka a pristane na tvojom líci.
Prečo ma už nechceš vidieť?
Prečo sa už so mnou nechceš smiať?
Prečo ma v najkrajšej chvíli chceš opúšťať?!
Skloníš len hlavu a v tvojich očiach sa zablysne slza. Tak kryštáľovo čistá a úprimná.
Nie on chce odo mňa odísť, ale jeho telo tu nesmie zotrvať. Rozlúčili sme sa bez slov.
Noc bola plná sĺz a ráno len čo vyšlo slnko, dozvedela som sa o tebe.
Odišiel si v noci. Nikto o tom však nevedel, že zvnútra ťa čosi trápy. Povedal si to len mňe, lebo si vedel, že budem tá, ktorej budeš najviac chýbať. Odišiel si potichu, na osamelé miesto, kde ti boli svedkom smrti len stromy a divá zver.
Prišla som na to miesto s myšlienkou skončiť s týmto svetom a odobrať sa za tebou.
No v tom som cítila tvoju prítomnosť vo mne. Ešte nie je čas, aby sme sa znovu stretli.
No vždy keď prídem aby som ťa len pozdravila a zamávala ti, prinesiem ti kvet s neďalekej lúky. Viem že si ich mal tak rád a nosil si mi ich, keď ma opájal smútok.
