Jeden večer
Míňame lampy čo osvetlujú našu cestu, si zahĺbený do seba,
ja len ticho kráčam po tvojom boku a túžim po tvojom objatí, ty to však nevidíš.
Rozumieš všetkým len mne nie, a ja ťa tak veľmi potrebujem, chcem počuť od teba to čo bolo povedané len na papieri, nikdy som nepočula od teba milujem ťa...
a to tak veľmi bolí keď sa so mnou ani nechceš rozlúčiť len obyčajným ahoj
Keď
sme už konečne sami nehovoríš o nás ale o sebe. Nikdy
to nie sme MY, ale si len TY a JA. To ma pomaly dusí, nechcem
ťa stratiť ale neviem sa odvážit vysvetliť ti ako to cítim
ja.
Bolí to a nechce to prestať.
Všetci ťa majú radi, niektorí mi ťa závidia no toto nie je láska na pár dní.
Pouličné lampy blikajú a vyhasínajú, ako naša vášen, z veľkého plameňa ktorý sa postupne rozhorieval zostal len popol. A ty ho ešte rozfúkavaš, ja ho chytám späť a snažím sa aby znovu zahorel.
Nebudem všetku vinu dávať len tebe, ja som tiež neschopná, keď ti nedokážem rozkázať aby sme konečne zostali spolu chcem ťa tak velmi že sa bojím že o teba prídem, tie tvoje dlhé slová ktoré nie sú venované mne, ma ubíjajú.
Keď
už aj tvoji priatelia pochopia, čo od teba chcem ty
si stále zaslepený a ja len ticho kráčam popri
tebe v nádeji že otvoríš oči.
