Demisia na funkciu dospeleho cloveka
Tymto oficialne podavam demisiu na funkciu dospeleho cloveka.
Rozhodla som sa, ze nadalej na seba beriem zodpovednost osemrocneho dietata. Chcem
chodit k McDonaldovi a mysliet si, ze je to stvorhvezdickova restauracia. Chcem si pustat drievka po blatovej kaluzi a pohanat ich hadzanim kamienka. Chcem si mysliet, ze lentilky su lepsie ako peniaze, pretoze ich mozem zjest. Chcem v lete lezat v tieni velkeho dubu a popijat s kamaratmi limonadu. Chcem sa vratit do cias, kedy bol zivot jednoduchy - stacilo
poznat len farby, nasobilku a par basniciek a nevadilo mi to, pretoze som nevedela, co vsetko neviem a bolo mi to fuk. Vedela som byt stastna v blazenej nevedomosti o vsetkom, co by ma mohlo rozrusit alebo nastvat. Chcem si mysliet, ze svet je spravodlivy. Ze ludia su poctivi a dobri. Chcem verit, ze vsetko je mozne. Chcem zabudnut na zlozitost zivota a zasnut nad malickostmi. Chcem zit zase jednoducho. Nechcem, aby sa moj den skladal z havarii pocitaca, hor papiera, zlych sprav, starosti ako prezit do vyplaty, ohovarania, chorob a straty milovanych ludi. Chcem verit v silu usmevu, objatia, laskaveho slova, pravdy, spravodlivosti, snov, predstavivosti, naivity a stavania snehuliaka.
Takze tu je moj obciansky, vodicak, platobne karty a formular na danove priznanie. Oficialne rezignujem na dospelost.
A ak o tom chces diskutovat, musis ma najskor chytit.
